Cestou do tábora
Jeden májový deň som dostala list. Bola v ňom pozvánka do tábora, ktorý sa konal cez letné prázdniny. Samozrejme som sa potešila a hneď sme s maminou poslali prihlášku.
Expedícia sa mala uskutočniť v hoteli Smrekovica, neďaleko Ružomberka. Tam sa mal dostaviť každý zvlášť. Krstný otec mi sľúbil, že ma tam odvezie, no na poslednú chvíľu musel pracovne odcestovať do Česka. Nechal nám však auto a mama sa spýtala svojho druhého brata, či nás tam odvezie. On súhlasil.
V deň odchodu sme zistili, že krstný otec nechtiac zobral kľúče od auta so sebou. Rozhodli sme sa, že pôjdeme autom druhého maminho brata, no to sa nám vôbec nepodarilo naštartovať. Začínala som mať strach, že sa nikam nedostanem.
Našťastie má mama aj tretieho brata a ten nám požičal svojho žiguliaka. V ten deň nás však smola ešte neminula. Po ceste sme videli haváriu a museli sme stáť v kolóne. Chata už bola od nás vzdialená iba 9 km, keď nám vyvrela voda v chladiči. No nakoniec sme sa do tábora dostali.
A keďže som všetku smolu vyčerpala v prvý deň, v tábore bolo skvele. Ale to už je na celkom iné rozprávanie...
Komentáre
Prehľad komentárov
ze žiguliaka!!!! ze sa nehambis nazvat tak to nadherne auto:)
to nastve
(Veronika, 3. 3. 2013 13:47)